Autor i tu prejavuje všetky znaky sovietskej lekárskej školy: vysokú odbornú vyspelosť, ale i všeobecnú rozhľadenosť a spätosť so životom. Preto môže svoj popularizačný výklad spestriť nielen skutočnými príbehmi z medicínskej praxe, ale i mnohými odkazmi na históriu a vhodnými ukážkami zo svetovej i sovietskej poézie a prózy. Štýl autora a jeho postoje k sexu sú preto jednoducho ľudské. Nemoralizuje so zdvihnutým prstom, nezabŕda do bahna pokryteckého ostychu, je mu však vzdialený i malomeštiacky radikalizmus s rozličnými odnožami tzv. sexuálnych revolúcií s príchuťou senzácie. Nevidí v človeku otroka telesných vášni, riadeného len fyziologickými zákonitosťami, ale ani neživotné bez-pohlavné indivíduum, celkom oslobodené od citových problémov. Práve naopak — hovorí o všetkých témach — i tých najháklivejších — a zachováva pritom dôstojnosť človeka a zostáva verný skutočnosti.