Luigi Capranica (1821 - 1891) pochádzal z aristokratickej rímskej rodiny, ktorá ho predurčila na kariéru vysokej cirkevnej hodnosti. Vo svojich štúdiách v Ríme sa však zoznámil s praktikami vtedajšej kúrie a hoci bol vychovaný v takom ovzduší, stal sa z neho presvedčený antiklerikál. Zúčastnil sa na obrodeneckých hnutiach roku 1848 a po ich neúspechu musel utiecť do Benátok, kde sa začal venovať literatúre. Jeho prvé práce, a to drámy, sú otvorenou výzvou do boja za slobodu vlasti. Ako autor viacerých historických románov vyslúžil si u literárnej kritiky prívlastok "taliansky Dumas". Jeho čitateľsky najúspešnejšie dielo, dodnes svieži román Vodca Čiernych bánd (Giovanni delle Bande Nere 1858), zachytáva jedno z najbúrlivejších období talianskych dejín, ktoré tak výrazne ovplyvnilo aj vývoj modernej Európy. Román sa rozvíja ako rad epizód, pospájaných postavou Giovanniho de'Medici, legendárneho vojvodcu obdobia renesancie. Tento román prijala kritika veľmi nadšene a stal sa obľúbeným románom obdobia Risorgimenta až podnes. Capranica v ňom demaskuje intrigy vtedajšieho rímskeho dvora, ako aj vysokého duchovenstva. Silne antiklerikálne sú aj romány Fra Paolo Sarpi, Maschere Sante (Sväté masky) a (Pápež Sixtus). Capranicove romány majú veľký význam pri formovaní talianskeho zjednotenia v boji proti cudzej nadvláde.