Štrnásťročná Šimona prežíva svoje detstvo v netradičnom prostredí – v domove dôchodcov, kde sa ocitne jej mabička. Je bystrou pozorovateľkou a dovidí nielen na vráskavé tváre, ale aj do duší stareniek a starčekov. Má veľa otázok, ale aj veľa lásky. Okrem tej vlastnej prvej, ju hľadá v sebe i pre opustených, ktorí sú chorí z jej nedostatku. Román hovorí aj o ochrane života – nenarodeného i doznievajúceho. Kniha získala v roku 1973 cenu vydavateľstvá Mladé letá.