Dej románu je už od prvej strany strhujúci. Autor čerpá námet z nezvyčajného prostredia – z ľadovej Antarktídy, ktorú dobre pozná z vlastného cestovania. Dejovú osnovu tvorí rozprávanie o dlhom, vyčerpávajúcom pochode desiatich polárnikov, ktorí prepravujú náklady z výskumnej stanice Vostok na stanicu Mirnyj. Na cestu sa nevydali v antarktickom lete, ale na jeseň, keď mrazy klesajú na mínus sedemdesiatdva stupňov. Cestou zistia, že ich predchodcovia im odovzdali ťahače v zlom technickom stave a nezriedili naftu, ktorá sa v takých mrazoch zmenila na huspeninovú hmotu. Zdržuje ich zohrievanie paliva, míňajú sa im zásoby potravín a navyše im pri požiari zhoria najpotrebnejšie veci. Zdá sa, že ich expedícia je odsúdená na smrť. Ľudia v takejto krajnej situácii musia dôkladne prejaviť svoje charaktery, ktoré preveruje hrozba smrti. A práve táto skúška ukazuje, že smrteľné nebezpečenstvo nerozbíja kolektív na desať egoistických indivíduí. Naopak, stmeľuje ich do jednoliateho kolektívu.